Základné práva a slobody 

  Dôležité informácie sú v sekcii BLOG!!!


Podľa ustanovenia článku 151a ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je verejný ochranca práv nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. Základné práva a slobody, upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, Vám pre ľahšiu orientáciu pri podávaní podnetu v skratke uvádzame:

1.   Základné ľudské práva a slobody (čl. 14 - 25):

 
  • spôsobilosť každého na práva;
  • právo na život (problematika prerušenia tehotenstva, trestu smrti);
  • nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (môže byť obmedzená v zákonom ustanovených prípadoch);
  • zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu;
  • osobná sloboda (napr. obmedzenie osobnej slobody – zadržanie obvineného alebo podozrivého, väzba, ústavná zdravotnícka starostlivosť, skúmanie duševného stavu);
  • zákaz nútených prác alebo služieb (výnimky sú prípustné napríklad v prípade osôb vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdených na iný trest, vojakov, živelných pohrôm, 
    pri ochrane života, zdravia, menších obecných služieb na základe zákona);
  • právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na  ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného a súkromného života;
  • ochrana pred neoprávneným zhromažďovaním, uverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe;
  • právo vlastniť majetok (ochrana vlastníctva, obmedzenie vlastníckeho práva, dedenie, vyvlastnenie);
  • nedotknuteľnosť obydlia (na vstup je potrebný súhlas toho, kto v ňom býva; sú stanovené aj výnimky, napríklad v prípade domovej prehliadky v trestnom konaní, 
    pri ochrane života, zdravia, majetku osôb, ochrane práv a slobôd iných, odvrátení závažného ohrozenia verejného poriadku);
  • listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ, iných písomností, ochrana osobných údajov;
  • sloboda pohybu a pobytu, zákaz vyhostenia vlastného občana (zákon môže tieto slobody obmedziť, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody);
  • sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, právo zmeniť náboženské vyznanie a vieru, verejne prejavovať svoje zmýšľanie, náboženstvo, vieru, zúčastňovať sa náboženských obradov, vyučovania náboženstva, organizácia cirkví (tieto práva je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na  ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných);
  • branná povinnosť, vojenská služba (nikto nemôže byť nútený k výkonu vojenskej služby, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním).
  
2.   Politické práva (čl. 26 - 32):
 
  • sloboda prejavu a právo na  informácie, právo vyjadrovať svoje názory, vydávanie tlače, zákaz cenzúry, povinnosť orgánov verejnej moci informovať o svojej činnosti (tieto práva môžu byť zákonom obmedzené, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti);
  • petičné právo, právo obracať sa na štátne orgány a orgány územnej samosprávy 
    so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, zákaz vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd, zákaz zasahovať petíciou do nezávislosti súdu;
  • právo pokojne sa zhromažďovať, zhromažďovanie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy (toto právo môže byť obmedzené v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu);
  • právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, združeniach, zakladať politické strany a hnutia (zákon môže tieto práva obmedziť, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných);
  • právo občanov zúčastňovať sa na  správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov (volebné právo);
  • právo občanov postaviť sa na  odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave Slovenskej republiky 
    za podmienky, že činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
  
3.   Práva národnostných menšín a etnických skupín (čl. 33 - 34):
 
Občania tvoriaci v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny majú právo:
  • na všestranný rozvoj, najmä rozvíjať vlastnú kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa  v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie;
  • na vzdelanie v materinskom jazyku;
  • používať ich jazyk v úradnom styku;
  • zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
 
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.
 
Výkonom uvedených práv nesmie dôjsť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. 

 
4.    Hospodárske, sociálne a kultúrne práva (čl. 35 - 43):

  • právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, právo podnikať, uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (sú prípustné zákonné podmienky a obmedzenia);
  • právo občanov na prácu a primerané hmotné zabezpečenie tých občanov, ktorí toto právo nie z vlastnej viny nemôžu vykonávať;
  • právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, napr. právo na odmenu za vykonanú prácu, ochranu pred  svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, právo na odpočinok po  práci, dovolenku, kolektívne vyjednávanie, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci;
  • právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov (zakladanie a činnosť odborových organizácií), právo na štrajk;
  • právo na zvýšenú ochranu pri práci a osobitné pracovné podmienky (ženy, mladiství, zdravotne postihnuté osoby);
  • právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, pomoc v hmotnej núdzi;
  • právo na ochranu zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, právo na zdravotnícke pomôcky za zákonom stanovených podmienok;
  • ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny, osobitná starostlivosť o tehotné ženy, rodičovská výchova a starostlivosť;
  • právo na vzdelanie;
  • sloboda vedeckého bádania a umenia.
  
5.   Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva (čl. 44 - 45):

  • právo na priaznivé životné prostredie;
  • právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostrediaa o príčinách a následkoch tohto stavu.
  
6.   Právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 - 50):

Medzi práva na súdnu a inú právnu ochranu patria napríklad:
  • právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom;
  • právo obrátiť sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy;
  • právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom;
  • právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe;
  • právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania za  podmienok ustanovených zákonom;
  • právo na tlmočníka;
  • neodňateľnosť zákonnému sudcovi;
  • právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov;
  • právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom;
  • právo na to, aby ten, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považoval za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu;
  • právo obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu (právo na obhajobu);
  • právo obvineného odoprieť výpoveď.
  
7.   Právo na azyl (čl. 53):

  • cudzincom prenasledovaným za  uplatňovanie politických práv a slobôd.Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.

 
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým  bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
 
 
Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
 
 
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú:
 
NEODŇATEĽNÉ
NESCUDZITEĽNÉ
NEPREMLČATEĽNÉ
NEZRUŠITEĽNÉ
 
 
Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Štítky

Neboli nájdené žiadne štítky.

Tvorba web stránok zdarma Webnode